Choď na obsah Choď na menu
 


Ročníková práca

História

             Okolo roku 2800 p.n.l na ostrove Kréta vznikla najstaršia známa európska civilizácia – minojská civilizácia. Prišli na ostrov Kréta, no obsadili viac dnešných gréckych ostrovov. Od 2. tisícročia p.n.l začali budovať na Kréte paláce, napríklad Faistos, Mallia, ale najznámejší bol palác Knosos, kde sídlil aj vládca minojov. Paláce nemali hradby, pretože žili v dlhodobom mieri a navyše mali loďstvo na obranu ostrova. Už vtedy používali písmo, podobné hieroglyfom, no neskôr používali nové písmo, ktoré sa vyvinulo pravdepodobne z obrázkového písma.

                   Avšak minojov zasiahlo niekoľko zemetrasení, ktoré zbúrali paláce aj domy. Tie boli, samozrejme, nanovo vystavané. No okolo roku 1500 p.n.l civilizácia zanikla. Hlavná príčina jej zániku bol obrovský výbuch sopky na ostrove Théra, čo je dnešný Santorin. Čoskoro nato na ostrov vtrhli z pevninského grécka Achájci, alebo aj Mykénčania (podľa prvého objaveného achájskeho mesta) založili tam mnohé mestá a prebrali písmo aj obchody minojov. Avšak okolo roku 1250 p.n.l bola ich kultúra rozvrátená vojenskými výbojmi a hladom. Do roku 1070 p.n.l táto civilizácia upadla. Staré mestá pomaly zanikali a aj znalosť písma upadla do zabudnutia. Ľudia sa museli venovať hlavne pestovaniu obilia. Toto obdobie nazývame aj obdobie temna, no v roku 800 p.n.l sa všetko zmenilo. Znova sa začali raziť mince, začalo sa obchodovať aj používať písmo.

                      Gréci žili v mestských štátoch, ktoré pozostávali z mesta a okolitej pôdy. Každý mestský štát mal niekoľko tisíc obyvateľov. Každý štát mal vlastné zákony, vojsko aj miestnych bohov, no mali spoločné náboženstvo aj menu. Dva najznámejšie mestské štáty boli Atény a Sperta. Každému mestskému štátu najprv vládlo viacej vplyvných ľudí – aristokratov. Tento systém vlády sa nazýva oligarchia.

                  No kvôli nepokojom, ku ktorým prispelo aj zneužívanie moci aristokratov, ľudia ustanovili vládu jedného vladára - tyrana. Jedným z najlepších tyranov bol Solón, ktorý uskutočnil mnohé reformy. Niektoré z nich dávali moc aj strednej vrstve, teda obchodníkom a remeselníkom. Aj napriek tomu nepokoje pokračovali a ľud v niektorých mestských štátoch zvrhol tyranov a nastolil demokraciu – vládu ľudu. Približne v týchto časoch Grékov napadla Perzia z Ázie. Gréci odrazili prvý útok pri Maratóne. Táto bitka je známa tým, že po boji posol musel utekať vyše 40 km do Atén, aby Aténčanom oznámil víťazstvo. 10 rokov nato Peržania znova zaútočili a podarilo sa im dostať až do Atén, kde zničili všetky chrámy. Pretože Peržania naďalej ohrozovali Grékov, Atény vytvorili zväz proti Peržanom. Bol tvorený iónskymi mestami a ostrovmi v Egejskom mori a volal sa Délsky spolok. Atény vyhrali niektoré ďalšie bitky a časom získali nadvládu. Vytvorili Aténsku ríšu a v roku 449 p.n.l sa dohodli s Perziou na mieri. Aténčania sa spamätali z vojny a nastal Zlatý vek Atén. Jeden z najznámejších politikov Perikles totiž vyhlásil prestavbu Atén. Znovu boli vystavané chrámy, všetci sochári, maliari, spisovatelia aj myslitelia sa sťahovali do Atén, aby pomohli pri rozvoji Atén.

                  V roku 431 p.n.l vypukla a to kvôli boju o moc aristokratických skupín. Do sporu sa postupne zamiešavali ďalšie mestá, Nakoniec aj Atény a Sparta. A začala sa vojna. Najprv Aténčania vyhrávali, no potom začali prehrávať a navyše v Aténach prepukol mor a zomrela viac ako tretina obyvateľstva. Preto Atény navrhli Sparte mier. Niektorí Aténsky politici  s uzavretým mierom nesúhlasili a vyzývali Aténčanov na výpravy. Raz podnikli bojovú výpravu na Sicíliu, ale ich vojsko bolo porazené a mnoho ľudí  padlo do otroctva. Po tejto porážke znova vypukla vojna v Grécku. V roku 410 p.n.l v Aténach zaviedli systém vlády tridsiatich tyranov, ale po necelom roku bola táto vláda odstránená.  Atény museli obraňovať námornú cestu. Podarilo sa im zvíťaziť, ale napokon prehrali pri Aigospotamoi (r. 405 p.n.l). Sparta požiadala Peržanov o pomoc a oni im poslali loďstvo. Atény čoskoro nato kapitulovali a na to, aby ich Sparta nezničila, museli strhnúť hradby, rozpustiť aténsky námorný spolok a nechať si mohli len určitý počet vojnových lodí. Sparta zaujala miesto Atén. No keďže svojou krutovládou a masovými popravami sa stali nepopulárni, a navyše sa zaplietli do sporu o perzský trón, Aténčania s pomocou Téb zvrhli Spartu a podarilo sa im znovu zaviesť demokraciu, vyhnať spartské vojská z Atén a s pomocou perzských peňazí sa im podarilo znova vystavať loďstvo a za pomoci Téb, Korintu a niekoľkých ďalších mestských štátov porazili Spartu v korintskej vojne a celé loďstvo Sparty bolo zničené.

             No od Atén sa odtrhlo mnoho spojencov, lebo Atény príliš presadzovali svoju moc. V 4. storočí p.n.l boli Téby veľmi mocné a porazili aj spartskú armádu. Ale ich vláda skončila, keď ich Sparta v roku 362 p.n.l porazila. Tieto rozpory využil Filip II. Macedónsky, vodca severných susedov Grécka – Macedónska a pripojil mnohé mestské štáty k svojej ríši. Porazili Téby aj Atény a všetky mestské štáty okrem Spary uznali nadvládu Macedónska.

Život v starovekom Grécku

 

V starovekom Grécku mali muži lepší život ako ženy. Dievčatá sa sobášili okolo 15 rokov za oveľa staršieho muža. Často videla nevesta svojho ženícha až v deň svadby. Vydatá žena sa starala o domácnosť a o výchovu detí. Ženy väčšinu času strávili v gynaikeirie, ženskej časti domu, kde tkali plátno a zabávali hostí. Okrem toho varili alebo dozerali na otrokov pri príprave jedla. Vo väčšine rodín bolo jedlo chlieb, syr alebo ovocie. Tí bohatší jedávali pečené spevavé vtáky, lúčne koníky, hady a iné jedlá. Ženy sa nepovažovali za občanov, aj keď ich muž mal významné postavenie. Ženy nemohli vlastniť pozemky ani zúčastňovať sa na zhromaždeniach. Len málokedy mohli opustiť dom a ísť napríklad do divadla. Muži zas, naopak chodili von, do práce, stretávali sa s priateľmi. Do školy mohli chodiť taktiež len chlapci, dievčatá ostávali doma a učili sa od matky ako variť priasť a ako spravovať domácnosť. V školách sa učilo čítanie, písanie, matematika, hudba, poézia, atletika a tanec. Pre chlapcov nebola školská dochádzka povinná, ale potrebovali sa naučiť aspoň základy písania a čítania, pretože v Aténach bola negramotnosť rarita. O chlapca sa staral špeciálny sluha paidagos. Nosil mu veci do školy, celú dobu vyučovania musel čakať pred školou a po  príchode domov sa s chlapcom učil.

Grécky dom bol väčšinou postavený z nepálených tehál. Na dvore bol oltár, pri ktorom si rodina každodenne uctievala bohov, a niekedy aj záhrada. V domoch nebola tečúca voda, lebo vodu nosili zo studne otroci. Podlaha bola rozsypaná hlina a malá vrstva malty vydláždená kameňmi, prípadne obohatená mozaikou (iba v najprepychovejších izbách). Izby boli skromne zariadené, až na jedáleň, kde si muži pozývali hostí. Gréci používali na sedenie kreslá, lavičky, alebo stoličky s operadlami. Kreslá boli najpohodlnejšie a našli sa doma len u bohatších rodín. Čo sa týka izieb, spálne boli na hornom poschodí pri gynaikeirie. Kúpeľne boli často spojené s kuchyňami a to preto, lebo kúpeľňa sa dala vykurovať z kuchyne a taktiež sa dala ohrievať teplá voda na kúpanie. No mnoho domov kuchyne nemali a tak sa varilo vonku pod prístreškom. Jedna časť domu bola hospodárska. Pripravovala sa tu múka na pečenie chleba. Domáce mletie obilia mali na starosti taktiež ženy.

Otroci sa do Grécka dostávali väčšinou ako vojnoví zajatci. Tvorili asi štvrtinu obyvateľstva a vykonávali ťažké práce. Pracovali na poliach, ale aj v domoch, čím ušetrili voľný čas obyvateľom.

Architektúra
      Významným architektonickým prvkom bol stĺp, podľa ktorého sa rozlišovali tri stavebné slohy: dórsky, iónsky a korintský. Pevný, ťažký a tradícií sa pridržiavajúci dórsky sloh vynikal jednoduchosťou hmoty a prostou výzdobou. Jeho stĺpy boli masívne, spočiatku hladké, neskôr žliabkované. Jednoduchá hlavica sa podobala bochníku chleba. Najlepšie zachovanou stavbou v tomto slohu je chrám bohyne Héry v juhotalianskom Paeste a
Hefaistova svätyňa Teseion na aténskej Akropole.

Najdokonalejšou ukážkou dórskeho a iónskeho slohu je Partenón – svätyňa bohyne Atény na Akropole v Aténach.

Korintský stĺp je podobný stĺpu z iónskeho slohu, až na to, že hlavica je vyzdobenejšia. Má tvar kvetinového koša, z ktorého vyrastali listy. Stavebnou dominantou každého polisu bola akropola. Pôvodne to bolo nedostupné opevnené návršie so sídlom vladára, ktoré sa neskôr zmenilo na posvätné miesto s chrámami. Najimpozantnejšou bola Akropola v Aténach, ktorá v súčasnosti patrí medzi najcennejšie pamiatky svetového umenia a kultúry. Ďalej sú to Grécke chrámy, ktorých najväčšou hodnotou bola ich architektonická a umelecká dokonalosť. Vo väčšine prípadov stáli na kopci.

Sochárstvo
        Život starovekých Grékov bol spojený so športovými súťažami, z ktorých najpopulárnejšie boli olympijské hry. Tie inšpirovali sochárov k zobrazovaniu ideálu krásy nahého, vyšportovaného mužského tela. Ženské postavy tradične zobrazovali grécky sochári zahalené. Po prelomení prvých zábran sa sochárske akty žien stali samozrejmosťou. Dodnes ľudí očarúva nahá socha Afrodity, objavená v roku 1820 na ostrove Milos a nazvaná ako milónska Venuša. Gréci tvorili však aj sochy bohov, bohýň a ako prví ich zobrazovali v ľudskej podobe. Známe sú monumentálne sochy Atény v Delfách a Dia v Olympe.

 

 

Maliarstvo

              Zo starovekého Grécka sa zachovalo iba niekoľko vzácnych nástenných malieb a mozaík, no zachovalo sa mnoho malieb na keramických vázach. Najstaršie vázy zdobili geometrické vzory a figúry vyrývané rydlom. Neskôr sa objavili štylizované zobrazenia, ktoré sa nanášali štetcom. Maliarska výzdoba bola spravidla usporiadaná do niekoľkých pásov. Prostredníctvom prekrývania a zobrazovania pohybu vznikla ilúzia priestoru. Prevládali čiernofigúrový štýl na červenom pozadí a červenofigúrový štýl na čiernom pozadí. Tematický okruh vázového maliarstva sa čoraz viac rozširoval: mytologické námety, bojové, športové, tanečné a ľúbostné výjavy, hostiny, výjavy z remeselníckych dielní a pohrebných obradov a nechýbal ani komický žáner.


Keramika


         Keramika starovekých Grékov, ktorú vyrábali, patrí k najdokonalejším výrobkom celej ľudskej civilizácie. Medzi keramickými výrobkami mali osobitné miesto vázy. Najvšestrannejšie použitie, ale aj najrozmanitejšie tvary mala objemná amfora, pre nás asi najznámejšia.


Literatúra


       So zdokonalením písma súvisel aj rozkvet starovekej gréckej literatúry, ktorá je prvou európskou literatúrou. Viaceré jej diela sa dodnes uznávajú ako vrcholné hodnoty svetového písomníctva. Najstaršími pamiatkami sú hrdinské eposy Ilias a Odysea pripisované Homérovi.


Divadlo

          Grécko sa stalo skutočným miestom zrodu divadla. Divadelné hry boli súčasťou náboženských slávností, ktoré trvali niekoľko dní a konali sa na počesť bohov. V prírodných divadlách sa hrali tragédie a komédie. Grécky tragici tematicky spracúvali mytologické príbehy, povesti a historicky doložené udalosti. Tragédia musela divákov citovo zaujať, aby prostredníctvom utrpenia hrdinov sami dospeli k svojej duševnej očiste. Medzi najslávnejších tragikov patrili Aischylos, Sofokles a Euripides. Autori komédií čerpali námety z problémov a konfliktov všedného dňa, najmä z oblasti verejného života, politiky, umenia a pod.


Hudba

         Starovekí Gréci spojenie hudby so spevom a tancom vyjadrovali slovom músiké. Hudba u nich teda spočiatku neexistovala ako samostatný druh umenia. Začiatky hudby sú spájané s recitovaním homérových eposov, ktoré boli doprevádzané hrou na rôzne strunové nástroje. Podľa tohto vzoru začala hudba prenikať aj do kultových obradov, znela pri procesiách, pohreboch, slávnostiach, športových súťažiach.
Významné postavenie získala i v školách. Postupne sa oddelila od básnictva. Začali sa prvé hudobné umelecké súťaže.

 

Olympijské hry

        Gréci milovali atletiku a preto sa v celej krajine organizovali rôzne súťaže. Najznámejšie boli olympijské hry, ktoré sa konali každé 4 roky v Olympií na počesť boha Dia. Boli celogréckou slávnosťou a počas ich konania ustávali aj vojenské konflikty. Súťažilo sa vo viacerých disciplínach.  Najobľúbenejšie  boli beh, skok do diaľky, zápasenie, preteky na koňoch aj na vozoch, hod oštepom a hod diskom. Pri jednej bežeckej disciplíne museli mať muži na sebe bronzovú prilbu, štít a náholenice. Olympijský víťaz dostal vavrínový veniec, postavili mu sochu a vo svojej krajine bol veľmi populárny.

Grécka veda a filozofia

 

Gréci položili základy vede a filozofií. Učenci starovekého Grécka, ako napríklad Táles a Aristoteles, sa zaslúžili svojim pohľadom na svet a ustavičným kladením si otázok o veľa dôležitých objavoch. Pytagoras a Euklides objavili základné matematické zákony. Aristoteles vysvetlil, prečo lode plávajú. Mnoho myšlienok, ktoré sme považovali za nové, v skutočnosti už objavili Gréci. Napríklad  sme získali istotu, že všetka hmota je tvorená maličkými časticami – atómami, ale grécky učenec Demokritos na to prišiel už pred 2500 rokmi. Myšlienky týchto učencov sa stali základom modernej filozofie.  

            Diela učencov môžeme rozdeliť do týchto skupín:

Logické práce: Kategórie, O vyjadrovaní, Topiky
Prírodno – filozofické spisy: Fyzika, O nebi, O vzniku a zániku
Metafyzické práce: Metafyzika
Etické a sociálne práce: Etika Nikomachova, Etika Eudemova
Ďalšie práce: Poetika, Rétorika

Najznámejší starogrécki vedci a filozofi:

Niekoľko najvýznamnejších gréckych učencov, ktorí sa vďaka svojim zisteniam stali známi :

PYTAGORAS - grécky matematik a filozof (asi 580 - 500 pred n. l.). Pochádzal zo Samu a pôsobil hlavne v juhoitalskom Krotóne. Ako filozof bol idealista; ako matematik si však získal zásluhy (okrem iného) objavením známej vety, že obsah štvorca nad preponou pravouhlého trojuholníka sa rovná súčtu štvorcov nad odvesnami.

 

PLATÓN - grécky filozof, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov antického idealizmu (427 - 347 pred n. l.). Narodil sa na Aigíne, filozofii sa začal venovať pod vplyvom Sokrata; okolo roku 387 pred n. l. založil v Aténach filozofickú školu zvanú Akadémia, ktorá potom existovala vyše 900 rokov.
Jeho literárne dielo je neobyčajne rozsiahle; poznáme 34 kníh, medzi nimi spisy Politika, Ústava, Zákony a Obrana Sokratova.

 

 

SOKRATES - grécky filozof, významný predstaviteľ antického idealizmu (496 - 399 pred n. l.). Jeho učenie poznáme iba zo spisov jeho žiakov, najmä Platóna; sám nič nenapísal. Pre obvinenie, že vraj zavádza nových bohov a kazí mládež, ho odsúdili v Aténach na smrť. Hoci mu dali možnosť utiecť, rešpektoval rozhodnutie súdu a vypil podanú čašu jedu.

 

 

ARISTOTELES - grécky filozof a učenec,   "najväčší mysliteľ staroveku" (Marx). Narodil sa v Stageire na Chalkidike, žil v rokoch 384 - 322 pred n. l., bol vychovávateľom Alexandra Veľkého a okolo roku 335 pred n. l. založil v Aténach filozofickú školu lykeion. Zaoberal sa takmer všetkými odbormi ľudských vedomostí a napísal 400 kníh, z ktorých sa asi 150 zachovalo. Z nich najznámejšie sú Etika Nikomachova, Politika a Metafyzika.

 

 

HERODOTOS – bol grécky historik, geograf, etnograf, a filozof dejín. Mal názov „otec dejepisu.“ Navštívil Egypt, Prednú Áziu, Čiernomorie i Afriku a koniec života prežil v južnom Taliansku. Poznatky z ciest zapísal v diele „Históries Apodexis.“ Zameral sa hlavne na politické dejiny. Herodotove dejiny sú prvým zachovaným dielom gréckej historiografie a opisoval v nich najmä vojny medzi Grékmi a Peržanmi, ale opísal v nich aj dejiny jednotlivých národov. Dielo rozdelil do deviatich častí a každej časti dal meno jednej z Múz.

 

Grécki bohovia a mýty

 

Grécke náboženstvo bolo polyteistické, teda mali viac bohov. Grécki bohovia však boli výnimoční. Na rozdiel od egyptských či rôznych Ázijských bohov tí grécki vyzerali ako ľudia a mali aj ľudské problémy, napríklad nenávisť, hnev, ale aj radosť. Okrem množstva bohov mali Gréci veľký počet bájnych príbehov, teda aj mnohých bájnych hrdinov a mýtických stvorení. Pomocou mytológie si ľudia vysvetľovali rôzne nevysvetliteľné javy, napríklad stvorenie sveta si vysvetľovali takto:

 

 Mýt o stvorení sveta:

        Na počiatku bol Chaos. Pravdepodobný zmätok zosobnený v božstvo, počiatok a prameň všetkého na svete. Gréci si ho predstavovali ako nekonečný vesmírny priestor alebo ako zmätok prvkov beztvárnej prahmoty v bezhraničnej tme. Z Chaosu povstala najprv večná temnota Erebos a tmavá noc Nyx, z Ereba a Nykty vzniklo večné svetlo Aithér a jasný deň Hémera. Potom sa zrodila Gaia, tmavá priepasť Tartaros a láska Erós. Gaia zrodila nebo Úrana a more Ponta. S úranom mala Gaia dvanásť obrovských Titánov, šesť synov a šesť dcér. Jeden z Titánov, Kronos, bol najmladší zo všetkých dvanástich Titánov a všetkých ich prevyšoval ľstivosťou a úskočnosťou. Keď sa Kronos zmocnil vlády nad svetom, oženil sa so svojou sestrou Rheiou a mal s ňou šesť detí : dcéry Hestiu, Démétru a Héru a synov Háda, Poseidóna a Dia. Pretože mal strach, aby jeho deti neurobili to čo on svojmu otcovi, po ich narodení každé z nich prehltol. Napriek tomu, jeho deti ako božské bytosti žili v jeho bruchu naďalej. Utrápená manželka Rheia sa pred pôrodom svojho syna Dia  vybrala na ostrov Krétu, kde porodila budúceho vládcu sveta. Po návrate domov svojmu manželovi podhodila namiesto syna kus kameňa zabaleného do plienok. Kronos na podvod neprišiel a kameň prehltol. Keď Zeus dospel, spravil presne to, čoho sa jeho otec Kronos obával. Povstal proti nemu, prinútil ho vyvrátiť prehltnutých súrodencov a pustil sa s ním do boja. Na Kronosovu stranu sa pridali Hádes s Poseidónom, ale napriek tomu Zeus s pomocou Hekatoncheirov, jednookých Kyklopov a niektorých Titánov na čele s Ókeanom porazil svojho otca a Zeus ho aj s ostatnými porazenými Titánmi zvrhol do Tartaru. Zvrhnutím svojho otca Kronosa z trónu sa nestal automaticky najvyšším vládcom. Bohyňa zeme Gaia sa pre kruté potrestanie Titánov hrozne nahnevala, spojila sa s bohom priepastnej tmy Tartarom a priviedla na svet stohlavého obra Týfóna, aby Dia zahubil. Bol taký obrovský, že sa pod ním prehýbala zem. Zeus ho však pomocou bleskov a hromov po ťažkom boji premohol a zhodil takisto ako odbojných Titánov do Tartaru. Potom navrhol bratom ktorí sa spolupodieľali na jeho víťazstve, aby sa o vládu rozdelili žrebom. Keď súhlasili, postaral sa, aby si vytiahol najlepší : nebo a zem. Poseidónovi pripadlo more, Hádovi podsvetie. Spočiatku vládol Zeus ako tyran, a dva razy sa dokonca pokúsil vyhubiť ľudský rod. V prvom prípade mu to prekazil Prométheus, stvoriteľ ľudí, ktorý im priniesol oheň a naučil ich všemožným vedomostiam. V druhom prípade práve vďaka týmto získaným vedomostiam sa Diovi zdali ľudia príliš mocní, zoslal na svet potopu. Prométheus však umožnil svojmu synovi Deukaliónovi a jeho manželke Pyrrhe, aby sa zachránili a znovu osídlili svet ľuďmi. Postupne si upevnil svoju moc a dokonca i prepustil na slobodu i svojich bývalých nepriateľov. Jeho vláda bola len raz  vážne ohrozená, a to povstaním Gigantov, ktorých však za pomoci ostatných bohov a svojho syna Hérakla bezohľadne potlačil. Hoci bol Zeus absolútnym vládcom, nevládol celkom neobmedzene.

 

                 Gréci síce mali mnoho bohov, no iba 12 z nich boli Olympskí bohovia. To boli tí najznámejší a najuctievanejší z bohov. Už podľa názvu je zrejmé, že sídlili na hore Olymp.             

    Zoznam Olympských bohov:

 Zeus: Vládca neba a zeme, najvyšší boh

Poseidón: Brat Dia a Hádesa, vládca mora

Hádes: Brat Dia a Poseidóna, vládca podsvetia

Héra: Diova sestra a manželka zároveň, ochrankyňa manželstva

Demeter: Sestra Dia, bohyňa roľníctva

Apolón: Diov syn, boh svetla a slnka, ochranca poriadku

Aténa: dcéra Dia, bohyňa vojny, patrónka mesta Atény

Artemis: dcéra Dia, bohyňa lovu

Afrodita: bohyňa lásky, má nejasný pôvod

Áres: Syn Dia a Héry, boh vojny

Hefaistos: syn Dia a Héry, boh kováčstva a zbrojár bohov

Dionýzos: Diov syn, boh vína a zábavy

Hermés: ochranca poslov, pocestných, posol bohov

 

         Ľudia odjakživa verili v mýtické tvory (príšery), verili v ich existenciu. Jedny z najzaujímavejších mýtických tvorov malo práve Staroveké Grécko.

 

Medúza (známa aj ako Gorgona) bola v starogréckej mytológii jediná smrteľná z trojice Gorgón (medúz), obludných dcér boha Forkysa a jeho manželky Kéty. Bola nadmerne škaredá, rovnako ako jej sestry Stheinó (Sthenoa) a Euryale ale nie od narodenia. Pretože sa nechala zviesť Poseidónom v Aténinom chráme, premenila ju bohyňa na obludu s blýskavými očami, obrovskými zubmi, mosadznými drápmi a hadmi namiesto vlasov.

 

Kyklopovia boli obri s jedným okom uprostred čela. Podľa gréckeho básnika Homéra tvorili národ, ktorý žil v zemi zvanej Hyperia, bývali v jaskyniach, preto tiež boli nevzdelaní a suroví. Najznámejší z kyklopov bol Polyfémos, ktorý bol synom boha Poseidóna. Kyklopovia vraj tiež postavili "kyklopské hradby" miest Tiryns a Mikény na Pelopenézskom polostrove. Taktiež zvuky vychádzajúce z vnútra sopiek boli pripisované ich činnosti.

 

 

Pegasos alebo Pegas je v starogréckej mytológii okrídlený kôň, syn boha morí Poseidóna a Medúzy. Podľa mytologického príbehu bol Pegasos premenení na jedno zo súhvezdí, ale perá jeho krídel dopadli na zem blízko Tarsu a dali tak názov tomuto mestu. V jednom z príbehov Pegasos pomohol Bellerofontovi (syn korintského kráľa Glauka a Eurymédy) pri boji s chimérami a Amazonkami.

 

V gréckej mytológii je Kentaur stvorenie, ktoré je spolovice človek a spolovice kôň. Hovorí sa že kentauri boli splodení Ixiónou a Nepelou. Ďalšia verzia je tá, že sú potomkovia istého Kentaurusa, ktorý sa spáril s Megnesiánskymi kobylami. Tento Kentaurus bol, podľa tejto verzie, tiež synom Ixióna a Nepely (miesto kentaurov) alebo synom Apolóna a Stibly, dcéry boha vôd Peneusa.

 

Hydra je v gréckej mytológii netvor s hadím telom a deviatimi dračími hlavami. Bola dcérou stohlavého obra Týfóna a Echidny, ktorá bola spolovice ženou a spolovice hadom. Hydru porazil Herakles za pomoci svojho synovca Iolaa

 

Chiméra je v gréckej mytológii dcérou stohlavého obra Týfóna a Echidny, napol ženy, napol hada. Sama bola fantastickým netvorom. Predná časť tela Chiméry mala podobu leva, prostriedok divej kozy a zadná časť tela podobu draka. Jej tri tlamy chrlirili oheň.

 Žila v rokline sopky a strážila vchod do podsvetia. Keď ucítila človeka, vyliezla zo svojej nory a chrlila na neho oheň. Zabil ju Bellerofontes.

 

 

Minotaurus je v gréckej mytológii beštia s ľudským telom a býčou hlavou. Podľa legendy manželku krétskeho kráľa Mínóa Pásifaé zviedol biely býk. Po čase porodila Minotaura, netvora s ľudským telom a býčou hlavou. Kráľ si nechal od aténskeho staviteľa a sochára Daidala postaviť Labyrint, do ktorého potom nevlastného krvilačného syna uväznil.